🏔Prírodné zaujímavosti Sachalinu

Sopka Ťaťa
Symbol Kurilských ostrovov a jedna z najpreslávenejších a najmajestátnejších sopiek na svete. Miestni obyvatelia ju nazývajú „otec-hora“, jej úpätie má priemer 18 kilometrov a jej výška je približne 1800 metrov. Vek starovekého velikána je 12000 rokov, k erupciám dochádza raz za tisíc rokov. Posledná erupcia bola v roku 1973, po nej ľudia opustili tento kraj. Ťaťa je nebezpečná pre leteckú dopravu, z jej vrcholu sa často dymí a chrlí do vzduchu jedovaté plyny a pary.

Vtáčí vodopád
Prírodná zaujímavosť sa nachádza na jednom z Kurilských ostrovov, na Kunašire. Vtáčí vodopád je pomerne široký a výdatný, keďže rieka s rovnakým názvom, na ktorej sa nachádza, je druhou najvodnatejšou na ostrove. Jeho výška je okolo 12 metrov a šírka 20 metrov. Rieku aj vodopád takto nazvali kvôli veľkému množstvu dravých vtákov na tomto území, zvlášť v jarnom období. Úsek rieky v oblasti vodopádu je miesto bohaté na výter lososovitých rýb, čím sem priťahujú vtáky.

#Rusko #Kultúra #História #cestovný_ruch #umenie #zaujímavostioRusku

Mys Stolbčatyj (stĺpovitý)
Jedinečné vo svojej kráse miesto na západe ostrova Kunašir má štatút prírodnej pamiatky svetového významu. Tunajšie skaly pozostávajú z 50 metrov vysokých stĺpov pravidelného päťuholníkového alebo šesťuholníkového tvaru, ktoré k sebe navzájom pevne priliehajú. Tieto neobyčajné geologické útvary vznikli následkom erupcie Mendelejevovej sopky pred niekoľkými miliónmi rokov a nie sú ničím iným ako skamenenými stĺpmi čadičovej lávy.

Mendelejevova sopka
Vrchol velikánskej sopky, ktorý miestni obyvatelia nazývajú aj Spiacou krásavicou, vidno zďaleka z mora ešte skôr, ako sa objaví pobrežná línia ostrova Kunašir. Vnútri velikána je niekoľko ohnísk vrenia. Cez trhliny a jarky sa von prediera para s vulkanickým plynom a početné pramene obsahujú vodu, ktorou sa môžete obariť. Svahy sopky sú pokryté hustým lesom, na jeho úpätí sa nachádza preslávená liečebňa.

#Rusko #Kultúra #História #cestovný_ruch #umenie #zaujímavostioRusku

🌟Kursk je jedným z duchovných a kultúrnych centier strednej časti Ruska. Mesto bolo založené v 10. storočí, od 14. storočia bolo súčasťou Litovského veľkokniežatstva a na začiatku 16. storočia bolo začlenené do územia ruského štátu. Turisti tu nájdu nádherné architektonické pamiatky udivujúce rozmanitosťou štýlov: chrámy, sídla šľachty, kláštorné komplexy, divadlá. Na ich stavbe sa podieľali talentovaní majstri.

Kurský Znamenský Bogorodický kláštor

Za dátum založenia jedného z najstarších kláštorov v Kurskej oblasti sa považuje rok 1613. Kláštor bol postavený na príkaz Michaila Romanova, ktorý práve nastúpil na trón. Tri storočia sa v múroch kláštora uchovávala jedna z najuctievanejších relikvií - zázračná Ikona Matky Božej Nájdená medzi koreňmi. Každý rok sa odtiaľto konala procesia, počas ktorej bola ikona prenášaná do kláštorného komplexu Korennaja pustyň. V roku 1924 bol kláštor zrušený a odvtedy chátral. Obnova sa začala koncom minulého storočia.

Kláštor Najsvätejšej Trojice v Kursku

Presné údaje o dátume založenia kláštora nepoznáme, ale vieme, že na začiatku 17. storočia už fungoval. Potom bolo v priebehu troch storočí vybudované kláštorné námestie a postupne vznikal architektonický komplex, ktorý zahŕňal 7 kostolov, sídlo igumena, budovy, v ktorých sídlili mníšky, školu pre dievčatá, chudobinec a útulok pre siroty. Mnohé budovy boli v priebehu 20. storočia zničené, sestry boli násilne rozpustené a kláštor začal opäť ožívať až od deväťddesiatych rokov 20. storočia.


#Rusko #Kultúra #História #cestovný_ruch #umenie #zaujímavostioRusku

Vojenské historické múzeum Kurskej bitky

Expozície tohto múzea odzrkadľujú všetky fázy prípravy a priebehu legendárnej bitky. Môžete si tu pozrieť osobné veci účastníkov bitky - fotografie, dokumenty, vyznamenania, listy, ako aj ukážky vojenských zbraní, uniforiem, maliarskych a grafických diel, mapy vojenských operácií, modely a mnoho ďalšieho. Jednou z hlavných atrakcií múzea je veľkorozmerná dioráma s rozlohou viac ako 1000 m2 na tému tankovej bitky pri Prochorovke.

Chrám Usnutia Bohorodičky v Kursku
Gotický kostol bol postavený koncom 19. storočia z prostriedkov členov katolíckej komunity, ktorá sa usadila v Kursku po povstaní v Poľsku v roku 1863. Kostol je korunovaný dvoma špicatými vežami a početnými pozlátenými krížmi. Od roku 1938 v ňom sídlilo protináboženské múzeum, sklady a kultúrny dom. Až koncom minulého storočia bol kostol opäť odovzdaný katolíkom. Začala sa rozsiahla rekonštrukcia, vrátili sa niektoré cennosti, ikony, kríže a nainštaloval sa nový organ.

Najveľkolepejší tunajší turistický objekt súvisí s udalosťami druhej svetovej vojny. Ide o pôsobivý pamätný komplex venovaný bitke pri Kursku.

Pamätný komplex Kurský oblúk
Veľký pamätník na počesť porážky Nemcov v bitke pri Kursku bol vybudovaný pri príležitosti 55. výročia Veľkého víťazstva. Na aleji pozdĺž Prospektu Víťazstva sa nachádza viacero objektov: 24-metrový Víťazný oblúk so sochou svätého Juraja, hrob neznámeho vojaka, trojpodlažný chrám s vytesanými menami padlých vojakov, pomník G. Žukova, pamätník padlým kurským občanom. Nachádzajú sa tu aj ukážky vojenskej techniky, ktorá sa zúčastnila na bitke.

#Rusko #Kultúra #História #cestovný_ruch #umenie #zaujímavostioRusku

⛪Sergijev Posad

Sergijev Posad nazývajú duchovnou perlou Moskovskej oblasti. Ohromuje svojou architektúrou: bielymi múrmi pevnosti a kupolami majestátnej Trojicko-sergijevskej lavry, ktoré sa na slnku trblietajú. Lavra je zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Kláštorný komplex pozostáva z unikátnych architektonicko-historických pamiatok: hlavnej brány a s chrámom Jána Krstiteľa nad bránou, katedrály Nanebovzatia Panny Márie a Trojičný kostol, kde sú uložené relikvie svätého Sergija Radonežského. A ikony a fresky preň vytvoril samotný Andrej Rubľov a jeho žiaci.

V Sergijevo-posadskej múzejnej rezervácii je uložených vyše 180 tisíc exponátov. Akademik Lichačev ho nazval „Ermitážou ruskej kultúry“. V zbierke sú zastúpené vkladové knižky a knižky mníšskeho účtovníctva, dary od cárov, veľkých a údelných kniežat a bojarov, zlatý riad a mnoho iného.

Rodinám s deťmi sa určite zapáči múzeum hračiek. V Sergijevom Posade sú dve: Múzeum sovietskeho detstva a Múzeum hračiek N.D. Bartrama.

Odporúčame zájsť do dediny Abramcevo, v ktorej sa nachádza statok, na ktorý radi prichádzali na návštevu predstavitelia ruskej inteligencie. Pracovali tu vynikajúci literáti, maliari, sochári, ako napríklad Nikolaj Gogoľ, Vasilij Polenov, Viktor Vasnecov, Iľja Repin, Michail Vrubeľ. Mimochodom, posledný uvedený tuná stretol svoju budúcu ženu.

#Rusko #Kultúra #História #cestovný_ruch #umenie #zaujímavostioRusku

⛪Istra

Istra je mesto ruskej dávnej minulosti a svätosti. Nachádza sa tu grandiózny výtvor patriarchu Nikona – Novo-jeruzalemský kláštor vzkriesenia. Pri rieke Istra bol vytvorený obraz jeruzalemských svätých miest. Hlavný chrám kláštora Chrám vzkriesenia kopíruje vzhľad baziliky Božieho hrobu v Jeruzaleme. A v kláštore je ešte aj vlastná Getsemanská záhrada, rieka Jordán a primoskovský Sijón.

Okrem toho, Istra je považovaná za kultúrne hlavné mesto Moskovskej oblasti. Nachádza sa tu jedno z najväčších múzeí Ruska – „Nový Jeruzalem. V jeho zbierke je vyše 180 tisíc exponátov. Sú to archeologické a etnografické materiály, fotografie, rukopisy, knihy, numizmatika, zbrane, obrazy. Konajú sa tu výstavy, koncerty pod holým nebom, prednášky a vyučovanie pre deti.

V syrárni „Ruský parmezán“ môžete nielen ochutnať a kúpiť si výrobky, ktoré vám zachutili, ale aj absolvovať exkluzívny program exkurzií. Tam vás naučia rozoznávať rôzne druhy syrov a určovať ich kvalitu, ukážu vám celý cyklus pretvorenia mlieka na syr a dovolia vám navštíviť chýrnu kozu Merkel.

#Rusko #Kultúra #História #cestovný_ruch #umenie #zaujímavostioRusku

⛪Klin

Klin je neveľké mesto na brehu rieky Sestra vo vzdialenosti 70 km od hlavného mesta. Mali ho radi významní spisovatelia a hudobníci, a Radiščev mu dokonca venoval celú kapitolu v diele „Cesta z Petrohradu do Moskvy“.

Populárnou pamätihodnosťou Klinu je múzejná rezervácia P.I. Čajkovského umiestnená v starobylej vile. Vďaka bratovi Čajkovského sa podarilo obnoviť pôvodné zariadenie domu a zhromaždiť zbierku osobných vecí Piotra Iľjiča. To je najstaršie pamätné hudobné múzeum v Rusku a jedno z najväčších múzeí takého typu na svete. V jeho zbierke je vyše dvesto tisíc exemplárov.

V Kline sa okrem toho nachádza prvé a jediné v Rusku múzeum vianočných ozdôb. Tam je zhromaždená bohatá kolekcia starých vianočných ozdôb. Najzaujímavejšie je, že sami môžete sledovať proces ich tvorby! A ešte si vyskúšať rolu špecialistu na tvorbu novoročného zázraku a pod vedením majstra vyzdobiť skutočnú sklenenú guľu alebo tvarovanú ozdobu.

#Rusko #Kultúra #História #cestovný_ruch #umenie #zaujímavostioRusku

🏔SPRIEVODCA PO PRÍMORSKOM KRAJI

Vydáme sa na Ďaleký východ k tyrkysovým zátokám, prastarým majákom a škvrnitým tuleňom

Prímorský kraj je ďaleký a krásny región, kde hučí Japonské more a rozprestiera sa ussurijská tajga. Vzduch tu nie je presýtený vôňou lúčnych rastlín, ale soľou a hmlou. Cez víkendy sa tu miestni obyvatelia potápajú z útesov, skúmajú zátoky na plachetniciach a chodia do lesa na plody klanoprašky na domáci čaj. Na jeseň predávajú babky na jarmokoch spolu s tekvicami aj prúty klanoprašky zvinuté do kotúčov, korene eleuterokoka a živičnaté šišky borovice sibírskej. Je to krajina, kde sa prechádzajú tigre a leopardy, kde sa dá potápať aj v zime a kde obyvateľom hovoria, kam treba zavolať, ak uvidia zraneného tuleňa.

Prímorský kraj je súčasťou Ruska menej než 200 rokov. Podľa dokumentov vznikol v roku 1938, ale samotné územie sa stalo súčasťou štátu v polovici 19. storočia, keď Aigunská a Pekinská zmluva z rokov 1858 a 1860 vymedzili hranice s Čínou. Prvých osadníkov privítali rozľahlé oblasti hustej tajgy, pusté pobrežia a bystré horské rieky. A hoci tu vyrástli aj mestá, región si zachoval mnohé prírodné bohatstvo.

Nachádzajú sa tu štyri národné parky, šesť prírodných rezervácií a viac ako 10 chránených oblastí. Pozdĺž pobrežia sa nachádzajú zátoky s piesočnatými a kamienkovými plážami.

Kedy je najvhodnejší čas na pobyt v tejto oblasti?
Najlepší čas na návštevu je od augusta do októbra. Jún a júl sú chladné a daždivé, ale v auguste je viac slnka. Japonské more sa ochladzuje len pomaly, jeseň zostáva teplá a slnečná a sezóna kúpania trvá až do konca septembra. V októbri je obľúbená turistika po horských chodníkoch, ktoré lemujú červené a žlté javory a liesky. A ak sa nebojíte horských riek s ľadovou vodou, môžete sa okúpať v malých jazierkach pod vodopádmi.

#Rusko #Kultúra #História #cestovný_ruch #umenie #zaujímavostioRusku

⛰SPRIEVODCA PO PRÍMORSKOM KRAJI

KUCHYŇA

Čo treba vyskúšať?

Pochutnať si na čudnej, ale veľmi zdravej holotúrii
Holotúria je morský živočích ktorý na dotyk pripomína morské riasy a tvarom zasa uhorku s veľkými mäkkými pupienkami. Má špecifickú chuť, ale považuje sa za takmer najužitočnejší morský plod. Číňania ju už od dávnych čias používajú ako omladzujúci prostriedok a zásobáreň stopových prvkov. Dokonca aj čínsky názov oblasti, kde bol v 19. storočí vybudovaný Vladivostok, znie "Haishenwei", čo znamená "záliv holotúrie". Liečivé vlastnosti holotúrie viedli k jej masovému vyhubeniu a dnes sa smú predávať len exempláre vypestované na špeciálnych farmách. Niektoré reštaurácie v Prímorskom kraji ponúkajú z holotúrie skobľanku a iné jedlá. V meste sa nachádza aj Múzeum holotúrie, kde sa môžete dozvedieť zaujímavé fakty o tomto "morskom ženšene".

Ochutnať naozajstnú čínsku kuchyňu
V regióne sú veľmi obľúbené ázijské jedlá. Čínsku kuchyňu, ktorá nie je prispôsobená európskym chutiam, hľadajú obyvatelia Prímorska na čínskych trhoch. Pôvodne si malé podniky Ázijci otvárali pre svojich ľudí. Vôbec neočakávali ruských návštevníkov a kuchári nešetrili pikantným korením. Ale nezvyčajné korenisté jedlá podávané v obrovských porciách sa rýchlo stali hitom aj medzi Rusmi. Obyvatelia Prímorska a turisti sa len tak hrnuli do lacných „čifaniek“ - z čínskeho „čchi fan“ (吃饭), čo v preklade znamená „jesť, stravovať sa“.
Postupne sa jedálne lístky podnikov začali prekladať do ruštiny, vonku sa zjavili vývesné tabule s nápismi "Juľa", "Andrej", "Dobryňa" a jedlá stratili svoju pôvodnú pikantnosť. Napriek tomu zostávajú podobné čínskej kuchyni, ktorú možno nájsť v samotnej Číne, najmä v mestách susediacich s Ruskom.

Objednať si pekelne pikantné kimči v kórejskej reštaurácii
Obyvatelia Prímorského kraja s rovnakým potešením navštevujú kórejské stravovacie podniky. Pikantná kapusta kimči, sójová pasta kočchudžang a parený koláč pyanse s kapustou a mletým mäsom - všetky tieto chute sú miestnym obyvateľom viac než známe. V Prímorsku je veľa kórejských reštaurácií, ale za najlepšie sa považujú podniky v Ussurijsku - podľa Ruského štatistického úradu žije najväčšia kórejská diaspóra v Prímorsku práve v tomto meste. V regióne sa nachádzajú reštaurácie tak juhokórejskej, ako aj severokórejskej kuchyne, hoci zásadné rozdiely medzi týmito kuchyňami nie sú.

#Rusko #Jedlo #Kultúra #História #cestovný_ruch #umenie #zaujímavostioRusku

⛪️ NOVODEVIČIJ KLÁŠTOR

História kláštora

Vzhľad Novodevičieho kláštora nebol vždy taký, akým sa ukazuje dnes pred nami. Spočiatku boli jeho múry a veže drevené. Na vybudovanie kláštora bolo z pokladnice vyčlenených 230 kg striebra a už o rok bol postavený. Výstavbu Smolenského chrámu dokončili 13. mája 1525. Kvôli unáhlenosti v procese výstavby došlo k zrúteniu budovy a zahynulo niekoľko pracovných skupín murárov – celkom 56 ľudí; dodnes si ich v kláštore pripomínajú modlitbami.

Kamenné múry a 12 veží Novodevičieho kláštora sa objavili koncom 16. storočia za Borisa Godunova. Ochraňovali prístupy k Moskve zo západu. Kláštor patril ku štvorici mohutných kláštorov ako predsunutých stráží spolu s Donským, Danilovým a Simonovým kláštorom. Ale v období „smuty“ (nepokojov) sa im nepodarilo ochrániť kláštor pred zruinovaním.

Nový rozkvet kláštora sa začal s príchodom Romanovcov. Bol obnovený a zmenený na cársku púť. Jednako, posvätnosť tohto miesta nezabránila Napoleonovi Bonaparte v tom, aby tam umiestnil svoju batériu a pred odchodom z Moskvy dal rozkaz vypáliť chrámy. Pokladníčke, mníške Sáre sa podarilo uhasiť zápalné šnúry na sudoch s pušným prachom. Napoleon dlho stál na druhom brehu rieky Moskvy v očakávaní obrovského požiaru v Novodevičom. A vtedy majiteľ domu vedľa kláštora zapálil svoje budovy. Besnejúci oheň oklamal cisára a kláštor bol zachránený.

V roku 1922 bol kláštor zatvorený a za jeho múrmi bolo zriadené Múzeum žien zbavených nevoľníctva, neskôr sa stal pobočkou Historického múzea. Počas Veľkej vlasteneckej vojny v chrámoch Novodevičieho kláštora znovu povolili vykonávanie bohoslužieb, na jeho území boli otvorené Moskovské bohoslovecké semináre a Bohoslovecký inštitút. Teraz sa v Novodevičom kláštore nachádza rezidencia metropolitu Krutického a Kolomenského. V kláštore je prezentovaná aj mimoriadne zaujímavá expozícia Cirkevného múzea Moskovskej diecézy Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Novodevičij je jedným z najstarších a najkrajších kláštorov Ruska, v roku 2004 dostal certifikát o zapísaní na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO ako majstrovského diela ruských a talianskych architektov, kamenárskych rezbárov a maliarov. Komplex budov, ktorý vznikol koncom 17. storočia, je unikátny svojou zachovalosťou a nikdy sa neprestavoval, nerekonštruoval a za stáročia si zachoval neobyčajnú krásu architektúry v štýle „moskovského baroka“.

#Rusko #Kultúra #História #cestovný_ruch #umenie #zaujímavostioRusku

⛪ NOVODEVIČIJ KLÁŠTOR

Zvonica
Autorstvo projektu zvonice Novodevičieho kláštora sa pripisuje nevoľníckemu staviteľovi Jakovovi Buchvostovi. Vladárka Sofia chcela pravdepodobne vidieť v kláštore pod jej správou zvonicu podľa vzoru kremeľského Ivana Veľkého. Táto však prekonala očakávania. Päť postupne sa zmenšujúcich osemuholníkov s neobyčajne vyváženými proporciami, jemne zdobené bielou kamennou rytinou harmonicky korešpondujú s ďalšími stavbami kláštora. Veľkí architekti Baženov a Bove považovali zvonicu Novodevičieho za najkrajšiu a najharmonickejšiu v Rusku.

Starobylá moskovská ulica Prečistenka dostala svoj názov na príkaz cára v roku 1658 na počesť ikony Prečistej Panny, s ktorou šli z Kremľa do Novodevičieho kláštora.

Nekropola Novodevičieho kláštora
Na území kláštornej nekropoly sú pochovaní rodinní príslušníci kniežacích rodov, vynikajúci umelci, politickí činitelia, vedci a vojvodcovia. Koncom 19. storočia bol cintorín rozšírený za hranice kláštora. Táto časť nekropoly utrpela škody počas rekonštrukcie v 30. rokoch, mnohé hroby považovali za „zbytočné“ a ponechali iba hroby vedcov a spisovateľov. V sovietskom období získal Novodevičij cintorín štatút druhej najvýznamnejšej nekropoly po Kremeľskom múre.

#Rusko #Kultúra #História #cestovný_ruch #umenie #zaujímavostioRusku