🇷🇺🇸🇰 Stretnutia priateľov Ruska na strednom Slovensku

🤝 Zamestnankyňa Veľvyslanectva Ruskej federácie sa zúčastnila na podujatí Stretnutia priateľov Ruska, ktoré sa konali 13. - 15. septembra na strednom Slovensku a na ktorých sa zišli ctitelia ruského jazyka a kultúry, priaznivci udržiavania priateľských vzťahov medzi národmi našich krajín.

📸 13. septembra v rámci otvorenia podujatia predstavila fotovýstavu Matky a deti v národných krojoch, ktorá je venovaná Roku rodiny v Rusku. Výstava prác víťazov rovnomennej celoruskej fotografickej súťaže, ktorú poskytlo Veľvyslanectvo, dáva širokú predstavu o tradičnom kroji národov Ruska ako o objekte materiálnej kultúry.

🏵️ 14. septembra položila veniec od Veľvyslanectva k pamätníku druhej svetovej vojny pri Kameníne. Spomienková slávnosť pre účastníkov Stretnutí bola zorganizovaná s podporou vedenia obce za účasti protifašistických veteránov, klubu vojenskej histórie, pravoslávnych duchovných a miestnej verejnosti.

#Rusko #Slovensko #História #Kultúra #veľvyslanectvo

🇷🇺🇸🇰 Večer v Ruskom centre vedy a kultúry venovaný A. S. Puškinovi

📚 Séria podujatí Veľvyslanectva pri príležitosti 225. výročia narodenia Alexandra Puškina pokračovala 16. septembra v Ruskom dome v Bratislave otvorením výstavy Puškinova Moskva z fondov Štátneho múzea A. S. Puškina v Moskve.

📖 Prednes básní v úvode večera v podaní študentov bratislavských gymnázií – víťazov Puškinovej recitačnej súťaže – naladil prítomných na tú správnu poetickú a umeleckú vlnu.

🖼️ Výstavný projekt je venovaný Moskve Puškinovej doby a poskytuje možnosť vidieť mesto očami básnika a jeho súčasníkov. Expozícia do značnej miery kopíruje a svojím spôsobom komentuje dej siedmej – moskovskej – kapitoly Eugena Onegina. Výstava obsahuje obrazy historických, architektonických a stavebných pamiatok a podobizne Puškinových známych. Vďaka vyobrazeniam Moskvy, žánrovým výjavom a portrétom Moskovčanov môžu návštevníci obdivovať mesto v celej jeho rozmanitosti.

🎹 Program Puškinovho večera pokračoval vystúpením Jelizavety Ukrajinskej, sólistky Petrohradského domu hudby, laureátky celoruských a medzinárodných súťaží. Počas vystúpenia, ktoré prebiehalo v srdečnej atmosfére, umelkyňa interpretovala diela Čajkovského, Rimského-Korsakova, Musorgského a ďalších.

Na podujatí sa zúčastnili poslanci Národnej rady SR, členovia Asociácie rusistov Slovenska, kultúrni a umeleckí dejatelia, prekladatelia, novinári, učitelia a študenti.

#Rusko #Kultúra #Literatúra #História

🇷🇺 🇸🇰 O premietaní filmu v Ruskom centre vedy a kultúry

V Ruskom dome v Bratislave sa 2️⃣3️⃣. septembra uskutočnilo premietanie ruského dokumentárneho filmu Dušan Makovický. V tieni Leva Tolstého. Diskusiu po premietaní moderovali profesorka E. Kollárová, prezidentka Asociácie rusistov Slovenska, a R. Michelko, predseda Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá.

📌 Uverejňujeme príhovor veľvyslanca Ruskej federácie I. B. Bratčikova k účastníkom podujatia.

💬 Vážení hostia Ruského domu!

Vítam vás na prezentácii dokumentárneho filmu o Dušanovi Makovickom, slovenskom lekárovi, spisovateľovi, verejnom činiteľovi, blízkom priateľovi a nasledovníkovi Leva Tolstého.

Makovický prekladal do slovenčiny diela Leva Nikolajeviča, vrátane novely Kreutzerova sonáta a románu Vzkriesenie, čím v podstate sprístupnil tvorbu veľkého ruského spisovateľa širokému okruhu čitateľov vašej krajiny. Za najvýznamnejšie dielo samotného Dušana Makovického sa považujú Jasnopolianske zápisky, v ktorých podrobne opísal posledných šesť rokov života L.N. Tolstého, zaznamenal jeho vyjadrenia a činy.

Makovický, patriot svojej vlasti, Slovenska, slovanofil z presvedčenia, bol počas pobytu v Jasnej Poľane organizátorom a svedkom stretnutí spisovateľa s poprednými predstaviteľmi slovanských národov, spomedzi ktorých sa vyníma postava M.R. Štefánika, ktorý navštívil L.N. Tolstého v roku 1907 po ceste do Turkestanu.

Som presvedčený, že myšlienky slovensko-ruskej vzájomnosti, ktoré boli tak zreteľne stelesnené vo vzťahoch Tolstého a Makovického, ani v našich časoch neprestávajú byť aktuálne. V spoločnosti existuje potreba dialógu, projektov dvojstrannej kultúrno-humanitárnej vzájomnej spolupráce.

Dokumentárny film, ktorý natočili ruskí producenti o D. Makovickom a L.N. Tolstom, je príkladom takej spolupráce. Chcel by som sa úprimne poďakovať Asociácii rusistov Slovenska a Spolku slovenských spisovateľov za výraznú podporu nakrúcania. Pred niekoľkými rokmi sa film už premietal v Ruskom centre vedy a kultúry v Bratislave a na iných fórach, a to aj v rodisku D. Makovického v Ružomberku, kde sa začal a tragicky skončil jeho život.

Naše dnešné stretnutie sa spája s významným dátumom: osudové prvé stretnutie D. Makovického s L.N. Tolstým sa uskutočnilo presne pred 130 rokmi v septembri 1894 v Jasnej Poľane.

Vieme, že teraz sa pripravuje do tlače štvorzväzkové vydanie U Tolstého. Jaspopolianske zápisky D. Makovického v slovenčine. Inšpirátorom a hybnou silou projektu je predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá R. Michelko. Zo srdca mu prajeme, aby zrealizoval to, čo si zaumienil.

#Rusko #Slovensko #Kultúra #História #Literatúra

⛪️ NOVODEVIČIJ KLÁŠTOR

História kláštora

Vzhľad Novodevičieho kláštora nebol vždy taký, akým sa ukazuje dnes pred nami. Spočiatku boli jeho múry a veže drevené. Na vybudovanie kláštora bolo z pokladnice vyčlenených 230 kg striebra a už o rok bol postavený. Výstavbu Smolenského chrámu dokončili 13. mája 1525. Kvôli unáhlenosti v procese výstavby došlo k zrúteniu budovy a zahynulo niekoľko pracovných skupín murárov – celkom 56 ľudí; dodnes si ich v kláštore pripomínajú modlitbami.

Kamenné múry a 12 veží Novodevičieho kláštora sa objavili koncom 16. storočia za Borisa Godunova. Ochraňovali prístupy k Moskve zo západu. Kláštor patril ku štvorici mohutných kláštorov ako predsunutých stráží spolu s Donským, Danilovým a Simonovým kláštorom. Ale v období „smuty“ (nepokojov) sa im nepodarilo ochrániť kláštor pred zruinovaním.

Nový rozkvet kláštora sa začal s príchodom Romanovcov. Bol obnovený a zmenený na cársku púť. Jednako, posvätnosť tohto miesta nezabránila Napoleonovi Bonaparte v tom, aby tam umiestnil svoju batériu a pred odchodom z Moskvy dal rozkaz vypáliť chrámy. Pokladníčke, mníške Sáre sa podarilo uhasiť zápalné šnúry na sudoch s pušným prachom. Napoleon dlho stál na druhom brehu rieky Moskvy v očakávaní obrovského požiaru v Novodevičom. A vtedy majiteľ domu vedľa kláštora zapálil svoje budovy. Besnejúci oheň oklamal cisára a kláštor bol zachránený.

V roku 1922 bol kláštor zatvorený a za jeho múrmi bolo zriadené Múzeum žien zbavených nevoľníctva, neskôr sa stal pobočkou Historického múzea. Počas Veľkej vlasteneckej vojny v chrámoch Novodevičieho kláštora znovu povolili vykonávanie bohoslužieb, na jeho území boli otvorené Moskovské bohoslovecké semináre a Bohoslovecký inštitút. Teraz sa v Novodevičom kláštore nachádza rezidencia metropolitu Krutického a Kolomenského. V kláštore je prezentovaná aj mimoriadne zaujímavá expozícia Cirkevného múzea Moskovskej diecézy Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Novodevičij je jedným z najstarších a najkrajších kláštorov Ruska, v roku 2004 dostal certifikát o zapísaní na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO ako majstrovského diela ruských a talianskych architektov, kamenárskych rezbárov a maliarov. Komplex budov, ktorý vznikol koncom 17. storočia, je unikátny svojou zachovalosťou a nikdy sa neprestavoval, nerekonštruoval a za stáročia si zachoval neobyčajnú krásu architektúry v štýle „moskovského baroka“.

#Rusko #Kultúra #História #cestovný_ruch #umenie #zaujímavostioRusku

⛪ NOVODEVIČIJ KLÁŠTOR

Zvonica
Autorstvo projektu zvonice Novodevičieho kláštora sa pripisuje nevoľníckemu staviteľovi Jakovovi Buchvostovi. Vladárka Sofia chcela pravdepodobne vidieť v kláštore pod jej správou zvonicu podľa vzoru kremeľského Ivana Veľkého. Táto však prekonala očakávania. Päť postupne sa zmenšujúcich osemuholníkov s neobyčajne vyváženými proporciami, jemne zdobené bielou kamennou rytinou harmonicky korešpondujú s ďalšími stavbami kláštora. Veľkí architekti Baženov a Bove považovali zvonicu Novodevičieho za najkrajšiu a najharmonickejšiu v Rusku.

Starobylá moskovská ulica Prečistenka dostala svoj názov na príkaz cára v roku 1658 na počesť ikony Prečistej Panny, s ktorou šli z Kremľa do Novodevičieho kláštora.

Nekropola Novodevičieho kláštora
Na území kláštornej nekropoly sú pochovaní rodinní príslušníci kniežacích rodov, vynikajúci umelci, politickí činitelia, vedci a vojvodcovia. Koncom 19. storočia bol cintorín rozšírený za hranice kláštora. Táto časť nekropoly utrpela škody počas rekonštrukcie v 30. rokoch, mnohé hroby považovali za „zbytočné“ a ponechali iba hroby vedcov a spisovateľov. V sovietskom období získal Novodevičij cintorín štatút druhej najvýznamnejšej nekropoly po Kremeľskom múre.

#Rusko #Kultúra #História #cestovný_ruch #umenie #zaujímavostioRusku